cesta

Je tomu už desať rokov. Pred desiatimi rokmi som sa prvýkrát skutočne zamiloval, a trvá mi to až dodnes. Nie, nevolá sa Amálka, ani Danka. Tou láskou, o ktorej píšem, sa vtedy stalo cestovanie. Mal som štrnásť a mama ma zobrala na dovolenku do Talianska. Videl som jedno prastaré mesto, more, hory, a všetko bolo úžasné. Odvtedy som pochodil ešte veľa európskych krajín, ale stále ich nemám všetky. Je ich vlastne ešte dosť.

Každý jeden môj výlet znamenal pre mňa veľa. Spoznal som desiatky dobrých ľudí, a videl ich zvyky. V Istanbule ma chcel jeden chalan pobozkať. No nie preto, že by som sa mu páčil, ale len pre to, že je to ich zvyk. Ale to som predtým nevedel. V Manchestri mi nechcel jeden policajt ukázať cestu na Old Trafford, len pre to, že bol fanušíkom City. V Litve sa s Vami nikto nechce rozprávať po rusky, a aj to Vám povedia po rusky. V Sofii taxikári proste nevracajú výdavok, autobusár nečaká kým všetci ľudia nastúpia, a v Paríži sa neoplatí rozprávať s tmavými občanmi. V Nemecku sa oplatí stopovať, a vždy zastane niekto milý. Všade je to proste trocha iné, a čo sa týka nákupov, všade nakúpite výhodnejšie ako u nás.

Najlepšie je podľa mňa cestovať na vlastnú päsť. Je to aj najlacnejšie, čo sa mi tiež veľmi hodí. Netreba nikomu nič platiť za sprostredkovanie. Vtedy sa cítim nezávislý, stratím sa v dave a pozorujem. Mám rád keď si len tak kúpim niekde letenku, naplánujem si celý pobyt, nájdem hotel, či hostel, a pozriem si krásy, ktoré tam na mňa čakajú. Mám rád keď tam prídem s priateľkou, alebo kamarátmi, a vidím tie miesta naživo. Vtedy sa cítim, akoby som mohol dokázať všetko na svete. Je to predsa také jednoduché. Stačí vedieť trocha reč, a obetovať 150-200€, čo dnes nieje veľký peniaz. Každým jedným dobrodružstvom človek rastie, každá jedna skúsenosť našu myseľ posúva vpred, a tá myseľ už nieje nikdy taká, akou bola včera. Preto som vďačný, že sa mi to darí, že sa mi darí cestovať.

Tip na skvelú dovolenku? Na úvod treba navštíviť stránku ryanair.sk, či wizzair.com, alebo pelikán, aby bolo jasné, čo a kam letí z Bratislavy, z Budapešti, alebo z Viedne. Na pelikáne je však len užitočné overiť si let, a spoločnosť, ktorá to poskytuje. Potom treba nájsť tú leteckú spoločnosť na webe, a kúpiť si letenku u nich. Pelikán si totiž účtuje 5-10€, táto cena je zahrnutá v cene „pelikánovej“ letenky. Na uvedených stránkach sa dá vybrať destinácia, podľa chuti a rozpočtu. Potom je treba navštíviť web booking.com, kde sa dá nájsť lacné ubytovanie, taktiež podľa chuti. Je možné tam zvoliť parametre stravovania, ako napríklad plná penzia, či all-inclusive, či len raňajky. Na bookingu si však len vyberajte možnosť „zaplatiť za pobyt pri príchode“, aj keď je to trocha drahšie. Stalo sa mi, že som chcel zaplatiť vopred, ale hotel bral len kreditné karty, o čom som nevedel. Ja mám len debetnú, a tak som im nemohol zaplatiť. Nevedeli mi to stiahnuť z účtu. Za neuhradenie platby potom hrozí pokuta. Našťastie som to vyriešil. Keď je vytipované ubytovanie, treba si overiť či tam chodia autobusy z letiska. Dá sa to zistiť na stránke letiska destinácie. Ak všetko sedí, a vyhovuje, stačí si to už len kúpiť. Ja som si vybral Barcelonu, a Lloret del Mar, krása. Vyšlo nás to s priateľkou po 300€, v cene s letenkou, transferom z letiska, ubytovaním v skvelom trojhviezdičkovom hotely, v ktorom boli sauny, bazén, telka, diskotéky. V cene bola tiež plná penzia formou švédskych stolov, typu jedz čo vidíš a koľko chceš. Pláž bola blízko. Barcelona bola vzdialená cca 80 km. Boli sme v júni na 8 dní.

Namiesto toho sa dá cestovať aj s cestovnou kanceláriou. Všetko mi naplánujú, povedia mi len koľko mám zaplatiť a čo všetko nieje v cene, takže musím ajtak zaplatiť viac. Strčia ma do autobusu alebo do lietadla s desiatkami nadšených ľudí. Potom mi ukážu kde môžem ísť, a kde nie. Povedia mi že na Louvre mám len dve hodiny, a polka ľudí už po hodine nemá čo robiť, zatiaľ čo milovníci umenia by tam strávili aj týždeň. Ale žiaľ nedá sa. Dajú nám rozchod v obchodnom centre, nech si dačo na pamiatku kúpime. Sprievodca mi povie o pamiatkách, čo aj tak hneď zabudnem, lebo ma možno zaujímajú iné veci. Takéto výlety sú pre mňa nanič. Cítim sa ako vo škôlke. Nemám šancu okúsiť atmosféru miesta na vlastnej koži, nemôžem byť tam kde chcem, koľko chcem a kedy chcem. Chcem spoznávať, vidieť, učiť sa. Preto mám radšej cestovanie na vlastnú päsť.

Súhlasím s výrokom :“Cestovanie je jediná vec, ktorú keď si kúpiš, ťa spraví bohatším.“ Aj keď aj knihy sú fajn. Nie som veľký cestovateľ, jednoducho mám ešte celý život pred sebou, a mnoho krásnych miest, ktoré uvidím. Chcel by som ešte vyskúšať „Couchsurfing“. Je to komunita ľudí, ktorá ponúka ubytovanie zadarmo. Tak by sa moje cestovanie stalo ešte lacnejším, ale napriek tomu hodnotnejším, a dobrodružnejším. Teším sa na môj ďalší výlet.

Viem, že veľa ľudí chce cestovať, ale necestujú. Nikde nechodia. Nieže by na to finančne nemali, veď sa to dá skoro zadarmo, ale boja sa. Akoby sa báli zodpovednosti, akoby sa báli zobrať svoj život do vlastných rúk. Život sa predsa začína tam, kde končí komfortná zóna. Aj ja som sa párkrát stratil, ale vždy z toho bola super príhoda, super ponaučenie. Nikdy som to neľutoval. Niektorí veľa pracujú, a nemajú čas. Ale to nieje úplne pravda, stačí si zobrať v práci dovolenku a naplánovať niečo veľké. Verte mi, bude to stáť za to. Tí, ktorí cestujú, vedia o čom hovorím. Držím Vám palce.