cesta

Otázka dňa, storočia, celých vekov. Ľudská história je svedectvom vojen. Prebiehajú každý rok, vždy v inom, niekedy aj v rovnakom kúte sveta. Prečo vlastne vojny vznikajú? Je to túžba po moci. Túžba vlastniť, túžba zbohatnúť. Kôli túžbam si vládcovia hľadajú zámienky. Američania na to majú krásne frázy: ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov, ohrozenie amerických záujmov, vojna proti terorizmu, boj za demokraciu, či zničenie osi zla. Vďaka uvedeným pekne znejúcim slovíčkam im tie vojny tak ľahko prechádzajú. Médiá ich vykresľujú ako hrdinov, ktorý neničia, ale naopak, zachraňujú svet. Ale pred čím?

Kedy bude mier? Dočkáme sa ho po páde amerických mocenských štruktúr? Asi ťažko. Amerika v dnešnej modernej podobe existuje len pár storočí, no vojny boli aj predtým. Tie typy ľudí, čo vládnu v USA tu boli vždy, a bojím sa, že aj budú.

Najúčinnejší spôsob ako rozpútať vojnu je útok pod falošnou vlajkou. Médiá útoku dodajú potrebný šmrnc, obvinia nepriateľa, a obyvatelia sa ponáhľajú bojovať. Ťažšie by to však bolo, keby obyvatelia mysleli vlastnou hlavou, a nenechali sa ovplyvniť. A to je podľa mňa kľúč.

Tak kedy skončia všetky vojny? Keď ľudia začnú myslieť nezávisle od televíznych prijímačov, keď médiá prestanú klamať, keď každý z nás bude vyznávať vyššie hodnoty, ako mier, lásku, pravdu, či úctu k ľuďom. Keď všetci budú mať dostatok. Keď budeme nezávislí. Keď budeme vytvárať zdravé rodiny s deťmi, ktoré budú milovať svojích rodičov, súrodencov, ktoré budú mať spravodlivých otcov, a ktoré budú mať sny. Sny žiť, nie len prežívať.

No súčasný stav je bohužiaľ úplne opačný. Od malička nás učia hrať bojové hry,a v nich zabíjať, či dobývať. Sme učení pozerať televíziu, a v nej obdivovať umelé celebrity, žiť život filmových postáv. Používame frázy z filmov, nemáme vlastný štýl. Dosiahnúť úspech klamstvom, či podvodom je považované za šikovnosť. Vynadanie staršiemu, drzosť a opovážlivosť sa považuje za úprimnosť. Vďaka reklame a nekonečným obchodným centrám vytvárame takú obrovskú spotrebu, ktorú ani sami nespotrebujeme, zatiaľ čo viac ako polovica ľudstva hladuje. Dodržiavame zákon, zatiaľ čo etické a mravné pravidlá už dávno vymizli. Uznávajú sa individuálne úspechy, no najväčšie veci sa dajú dosiahnúť tímovo. Čím viac pracujeme, tým menej zarábame. Stávajú sa z nás trosky. Robia z nás trosky. Nakoniec ešte dobrovoľne prídeme na front do vojny, na ktorej sa dohodli.

Je toto náš osud?