cesta

Udalosti posledných dní mi pripomínajú bezvýznamnosť slovenského národa. Stratili sme suverenitu. Nad Spišom si veselo lieta americké lietadlo, čoskoro privítame americké tanky a africkým utečencom poskytneme kvalitné bývanie a sociálne benefity. Náš „prezident“ pohŕda referendom, a tak pohŕda nami, ľuďmi. Médiá nám masírujú mozgy. Výtlačky Denníka N budú zadarmo pre žiakov v obci Ladce. Obyvatelia sa boja utečencov, a tak musia získať správne informácie o svete okolo nás. Referendum za ochranu rodiny je považované za diskrimináciu, za vyhodené peniaze. Každý narodený cigán je pre našich politikov cennejší ako narodený slovák.

Čo sa to deje? Mizne hrdosť, mizne rodina, našu vlajku zatieňuje tá európska. Naša zem už nieje naša. Naše podniky už nie sú naše. Naše tradície mladí ignorujú. Platíme peniazmi, ktoré nie sú naše. Volíme predstaviteľov, ktorí nás neustále s úsmevom klamú a zrádzajú, a všetci vieme, že si ich zvolíme zase. Mizne slovač. Zmizne. A čo my na to? Nás sa predsa na názor nikto nepýta.